Bio CAP1

Aké žiarenie sa používa pri fluorescenčnej mikroskopií?. infračervené žiarenie. žiarenie fialovej farby s vlnovou dĺžkou vo viditeľnom spektre. ultrafialové žiarenie. prúd elektrónov.

Aké farbivo sa najčastejšie využíva pri vizualizácií chromozómov?. modrý atrament. Giemsovo. Lugolov roztok. hematoxylín a eozín.

Aké zväčšenie získame ak použijeme objektív s 40x zväčšením a okulár s 10x zväčšením?. 400x. 10x. 40x. 4x.

Elektrónové mikroskopy ako zdroj žiarenia používaju : biele svetlo. biele svetlo alebo ultrafialové žiarenie. elektrónkové žiarenie. prúd elektrónov.

Elektrónový mikroskop. je typ svetelného mikroskopu , vieme ním pozorovať bunky in vintro aj in vivo. umožňuje sledovať topológiu buniek a tkanív alebo vnútorné štruktúry. vieme pozorovať rovnaké preparáty pri SEM aj TEM. rozlišovacia schopnosť je väčšia ako pri konfokálnom mikroskope, preparáty sa pripravujú špecifickým spôsobom.

Farbenie poznáme. orientačné. špecifické. náhodné. všeobecné.

Fázový kontrast. slúži ako zdroj žiarenia pri málo kontrastných preparátoch. sa využíva na zvýraznenie niektorých štruktúr bunky. sa v mikroskopii vôbec nepoužíva. umožňuje pozorovanie priehľadných objektov s málo výrazným kontrastným rozhraním.

Elektrónové mikroskopy. ako zdroj žiarenia využívajú prúd fotónov. nevyžadujú špeciálnu úpravu preparátov. vyžadujú špeciálnu prípravu preparátov. ako zdroj žiarenia využívajú prúd elektrónov.

Invertovaný mikroskop. používa sa napr. pri sledovaní bunkových kultúr. umožňuje pozorovanie preparátov v predchádzajúcom svetle. je typ elektrónového mikroskopu. používa metódu osvetlenia zhora.

K mechanickej časti svetelného mikroskopu patrí. irisová clona. revolverový menič objektívov. kondenzor. objektív.

K osvetľovacej časti mikroskopu patrí. tubus. objektívy. zdroj svetla. kondenzor.

Konfokálny mikroskop. je forma svetelného fluorescenčného mikroskopu so zvýšenou rozlišovacou schopnosťou. ako zdroj svetla využíva lasery s rôznymi excitačnými vlnovými dĺžkami. pri hrubších rezoch umožňuje selektívne zaostriť a zaznamenať konkrétnu optickú rovinu. je to druh elektrónoveho mikroskopu.

Ktorá z nasledujúcich možností je najvhodnejšia na získanie povrchového zobrazenia objektu?. SEM - skenovací elektronový mikroskop. TEM - transmisný elektrónový mikroskop. invertovaný mikroskop. svetelný mikroskop.

Ktorá z nasledujúcich možností sa používa na vizualizáciu živých buniek?. SEM. TEM. mikroskop s fázovým kontrastom. všetky tieto.

Ktoré časti mikroskopu majú zvačšujúcu schopnosť. objektív. irisová clona. kondenzor. okulár.

Ktorý mikroskop má obratené poradie svetelnej a optickej časti. elektrónový. skenovací. invertovaný. rastrovací.

Medzi optické časti mikroskopu patrí. okulár. revolverový menič. zdroj svetla. objektív.

Mechanická časť mikroskopu obsahuje. tubus. revolverový menič. mikroskrutku. makroskrutku.

Mechanická časť mikroskopu obsahuje. makroskrutku. posúvateľný stolček. okuláre. objektívy.

Na orientáciu v zornom poli sa používa. rozdelenie na sústredné kruhy. rozdelenie na kvadranty. orientácia podľa ciferníka hodín. irisová clona.

Natívne preparáty. sa používajú pri sledovaní fyziologických prejavov buniek. používa sa aj pri sledovaní typického tvaru buniek. umožňuje detailne pozorovať vnútrobunkové štruktúry. umožňujú sledovať pohyb buniek.

Obraz v mikroskope je. obrátený. zväčšený. zmenšený. skutočný.

Optické časti elektrónoveho mikroskopu. sú zo skla. tvoria šošovky z brúseného skla. tvoria elektromagnetické šošovky. sú impregnované elektrondenznými prostriedkami.

Optické časti svetelného mikroskopu. sú zo skla. tvoria šošovky z brúseného skla. tvoria elektromagnetické šošovky. sú impregnované elektrondenznými prostriedkami.

Osvetľovacia časť svetelného mikroskopu obsahuje. okulár a objektív. zdroj svetla. sústavu filtrov a clôn. kondenzor.

Podľa spôsobu prípravy poznáme preparáty. odtlačkové. nátery. zakryté krycím sklíčkom. trvalé.

Podľa typu konštrukcie rozlišujeme svetelné mikroskopy. jednoduché lupy a stereolupy. mikroskopy s jedným alebo viacerými objektívmi. elektrónové mikroskopy. invertované mikroskopy.

Podľa typu používaného žiarenia rozlišujeme mikroskopy. svetelné. elektrónové. elektrónkové. výbojkové.

Pracovná vzdialenosť: je vzdialenosť oka od mikroskopu. je vzdialenosť preparátu od frontálnej šošovky objektívu. je vzdialenosť objektívu od okuláru. sa skracuje so stúpajúcim zväčšením objektívu.

Pre zvýraznenie štruktúr v natívnych preparatoch je možné použiť. mikroskopovanie v tmavom poli. fazový kontrast. vitálne farbenie. elektrónovú mikroskopiu.

Pre zvýraznenie štruktúr v nativnych preparátoch je možné použiť. mikroskopovanie v svetlom poli. fázové kontrastné farbenie. vitálne farbenie alebo fázový kontrast. elektrónovú mikroskopiu.

Pri pozorovaní v tmavom poli. sa používa zvláštny typ kondenzora. kondenzor mikroskopu prepúšťa len bočné svetlo. pozorujeme len lúče odrazenéod objektu. fázový kontrast umožňuje pozorovanie fluoreskujúcich objektov.

Svetelné mikroskopy ako zdroj žiarenia používajú. biele svetlo. ultrafialové žiarenie. elektrónkové žiarenie. prud elektronov.

Svetelný mikroskop obsahuje. optickú časť. osvetľovaciu časť. mechanickú časť. biologickú časť.

Svetelnými mikroskopmi sa bežne pozorujú objekty. menšie ako 70um. väčšie ako 70 um. menšie ako 70nm. ktoré sa nedajú pozorovať voľným okom.

Transmisný elektrónový mikroskop. má šošovku z brúseneho skla, využíva prúd elektrónov a skenuje povrch objektu. má šošovku z bruseneho skla , využíva prúd elektronov a môžeme nim pozorovať aj vnutro bunky. preparát je potrebné pripraviť s elektron-denznou látkou ktorá emituje nadmernú energiu z pohlteneho UV. obsahuje elektromagnetickú šošovku a pozorujeme nim aj vnutorné štruktury.

Výsledné zväčšenie pri mikroskopovaní sa vypočíta ako. súčet zväčšenia objektívu a pracovnej vzdialenosti. súčin zväčšenia šošovky a zväčšenia objektívu. súčin zväčšenia objektívu a zväčšenia okulára. súčin pracovnej vzdialenosti objektívu a hrúbky sklíčka.

Aký je hlavný cieľ fixácie mikroskopických preparátov. zvýšenie kontrastu preparátu pri pozorovaní. zachovanie štruktúry buniek a tkanív pred poškodením alebo rozkladom. zabezpečenie lepšieho prenosu svetla cez preparát. zníženie hrúbky preparátu na optmálnu uroveň.

Čo vyjadruje pojem rozlišovacia schopnosť mikroskopu. maximálne dosiahnuteľné zväčšenie obrazu. minimálnu vzdialenosť medzi dvomi bodmi, ktoré ešte vidíme oddelene. schopnpsť mikroskopu zachytiť čo najviac svetla. schopnosť zvýšiť kontrast bez farbenia preparátu.

Čo platí o numerickej apertúre objektívu. vyššia numerická apertúra znamená menší prienik svetla do objektívu. numerická apertúra nezávisí od použitého media medzi preparátom a objektívom. vyššia numerická apertura znamená lepší kontrast a rozlišovaciu schopnosť. numerická apertura vyjadruje len teoretické maximalne zväčšenie objektivu.

Čo spôsobuje sférickú aberáciu. nepravidelný lom svetla na rozhraní medií. rôzny lom svetla cez stred a okraj šošovky. vznik farebných lemov na okrajoch objektov. nesprávne uloženie preparátu na podložnom skle.

Ako sa prejavuje chromatická aberácia. rozmazaný obraz len v jednom smere. znížený kontrast preparátu. farebné lemy na okrajoch pozorovaných objektov. neostrý obraz pri vysokom zväčšeni aj po použití imerzného oleja.

Aký obraz vzniká pri astigmatizme šošovky. ostrý v jednom smere a rozmazaný v druhom. s farebnými lemami na okrajoch. rozmazaný po celej ploche rovnomernee. vysoko kontrastný ale s nízkym zväčšenim.

Aký je hlavný princip konfokálnej mikroskopie v porovnaní s klasickou fluorescenčnou mikroskopiou?. používa polarizované svetlo na zvýraznenie štruktúr. využíva pinholový otvor na eliminaciu rozptyleneho svetla a získanie optických rezov. dosahuje rozlišovaciu schopnosť až 0,2 nm vďaka elektronoveho lúču. nepotrebuje fluorescečné farbivá na zobrazenie preparátu.

Prečo samotné zväčšenie bez dobrej rozlišovacej schopnosti nie je postačujúce ?. pretože obraz zostáva veľký ale bez detailov. pretože zväčšenie vždy znižuje kontrast. pretože vysoké zväčšenie je možné len pri elektronovej mikroskopii. pretože zväčšenie sa nedá kombinovať s farbením preparatov.

Čo je hlavnou ulohou kalibrácie mikroskopu pomocou okularoveho mikrometra?. zvýšenie okntrastu preparátu. presné určenie rozmerov mikroštruktur. predlženie životnosti mikroskopu. rozlíšenie medzi nativnym a fixovaným preparatom.

Akou látkou sa najčastejšie fixujú preparáty, aby sa zachovala štruktúra buniek a tkanív?. glycerol. formalín. agar. metylenová modrá.

Aká je funkcia imerzného média pri mikroskopovaní?. zvyšuje životnosť optických častí. zlepšuje rozlišovaciu schopnosť a kontrast pri vysokých zväčšeniach. umožňuje pozorovať živé bunky. znižuje potrebu kalibrácie mikroskopu.

Aké riziko predstavuje sférická aberácia pri mikroskopovaní. vznik farebných lemov na okrajoch obrazu. rozpad štruktúry preparátu. ostrý obraz len v jednom smere. rozmazaný obraz pretože lúče sa nelámu rovnomerne.

Čo charakterizuje numerickú apertútu (NA) objektívu. schopnosť zachytiť svetlo v závislosti od uhla lúčov a indexu lomu prostredia. maximálny počet pozorovatelnych buniek. rýchlosť preostrovania pri práci s objektívom. veľkosť preparátu vhodného na pozorovanie.

Aký problém spôsobuje chromatická aberácia. obraz je rozmazaný. obraz má farebné lemy na okrajoch. obraz je ostrý len v jednom smere. obraz sa javí trojrozmerný.

Ako sa majú čistiť objektívy a okuláre mikroskopu. bežnou papierovou vreckovkou. špeciálnymi utierkami alebo roztokmi určenými na optiku. alkoholom technickej čistoty. destilovanou vodou.

Čo je základnou funkciou objektívu mikroskopu. zväčšiť obraz objektu. usmerniť lúče svetla na preparát. zabezpečiť ochranu okulára pred poškodením. upravovať intenzitu svetla.

Aká je funkcia stolíka mikroskopu. zabezpečuje správne uloženie preparatu. zvyšuje kontrast pozorovania. obsahuje mechanizmus na výmenu objektivov. služi na regulaciu napätia.

Ktorá časť mikroskopu slúži na výmenu objektivov?. tubus. okulár. revolverový nosič. kondenzor.